Pripomeniem vám niektoré ľudské vlastnosti, ktoré sa vyskytujú tak často, že ich možno považovať za typické pre ľudí, aj napriek tomu, že ich nemajú všetci ľudia. Budem teda nepresne hovoriť o všetkých ľuďoch, ale myslieť tým iba väčšinu. Nič zlé tým nesledujem, preto predpokladám, že so mnou súhlasíte. Veď vy sa nedáte oklamať!
Vitalij L. Ginzburg (2000)
Poznámka prekladateľa: Kráľovská švédska akadémia vied udelila v roku 2003 Nobelovu cenu za fyziku trom vedcom „za priekopnícke prínosy k teórii supravodivosti a supratekutosti“. Dvaja z ocenených sú Rusi: Alexej Abrikosov (nar. 1928, žijúci v USA) a Vitalij Ginzburg (nar. 1916, žijúci v Rusku). Keďže Ginzburg je dlhé roky aj členom redakčnej rady populárneho časopisu „Nauka i žizň“ (Наука и жизнь), v ktorom sa často a rád vyjadruje aj k svetonázorovým otázkam, rozhodol som sa preložiť jeden z jeho príspevkov.
Všimnime si starozákonnú morálnu (či trestnoprávnu?) zásadu: „Kto svojmu súkmeňovcovi spôsobil úraz, nech sa i jemu spraví tak, ako on urobil: zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aký úraz spôsobil, taký nech sa mu odplatí!“ (Lv 24, 19 – 20). Táto zásada sa v Starom zákone spomína najmenej trikrát.