Mesiac: november 2002

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Vesmír podľa dizajnéra?

Steven Weinberg (1999)

Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 29/2002, str. 3 – 9. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.

Tento článok pochádza z prednášky na „Konferencii o kozmickom dizajne“, konanej vo Washingtone v apríli 1999, organizovanej Americkou spoločnosťou pre napredovanie vedy. Po prvý raz bol uverejnený v The New York Review of Books, 1999, a potom pretlačený v The Best American Science Writing 2000 a The Best American Essays 2000. Vyjde aj v knihe Face up (Tvárou v tvár), zbierke autorových starších prác, ktorá vyjde na jeseň 2001 vo vydavateľstve Harvard University Press.

Keby niekde malo byť vidieť rukopis dizajnéra, bolo by to v základných princípoch, v prírodných zákonoch. Ale napriek niektorým tvrdeniam sa prírodné zákony ukazujú byť vonkoncom neosobné a bez akéhokoľvek osobitného vzťahu k životu. Aj tak sú však pri pokuse čo aj len čiastočne vysvetliť svet fyzici v lepšom postavení ako náboženstvo.

Požiadali ma, aby som komentoval tému, či vesmír vykazuje znaky svedčiace v prospech toho, že bol niekym zámerne navrhnutý. Nevidím možnosť hovoriť o tejto téme aspoň bez neurčitej predstavy o tom, aký by mal byť tento dizajnér. Každý možný vesmír sa totiž dá vysvetliť ako dielo nejakého dizajnéra. Aj vesmír, ktorý by bol úplne chaotický a bez akýchkoľvek zákonov alebo pravidelností, by sa dal považovať za navrhnutý – nejakým idiotom.

Pokračovať v čítaní „Vesmír podľa dizajnéra?“
Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Veda a náboženstvo

Albert Einstein (1941)

Poznámka prekladateľa: V [hranatých] zátvorkách uvádzam svoje vlastné komentáre k textu.

Nebolo by ťažké dohodnúť sa na tom, čo rozumieme pod vedou. Veda predstavuje stáročia staré snaženie uviesť pomocou systematického premýšľania vnímané javy sveta do čo možno najdôkladnejšej súvislosti. Stručne povedané, veda predstavuje pokus rekonštruovať jestvujúci svet pomocou jeho konceptualizácie. Keď sa však pýtam sám seba, čo je náboženstvo, neviem nájsť odpoveď tak ľahko. A ešte aj potom, keď nájdem odpoveď, ktorá by ma mohla v danej chvíli uspokojiť, zostávam stále presvedčený, že nikdy a za žiadnych okolností nebudem môcť čo i len trochu zhrnúť myšlienky všetkých tých, ktorí nad touto otázkou seriózne uvažovali.

Pokračovať v čítaní „Veda a náboženstvo“
Kategórie
Recenzie

Recenzie zaujímavých diel

Občas sa mi dostane do rúk zaujímavá kniha, či článok, ktoré ma milo, či nepríjemne prekvapia. Rád by som sa k nim stručne vyjadril a preto som vytvoril túto stránku, na ktorej budem príležitostne uverejňovať svoje dojmy a postrehy. Občas tu budem odpovedať aj na návrhy čitateľov týkajúce sa literatúry.

Jean Vague: Aurora nad brodom Iaboka – História človeka, história ľudí
J + K Nemšová 1999

Na autora s vágnym menom Jean Vague ma viackrát upozorňoval jeden z účastníkov diskusného fóra (s prezývkou Šašo) a tvrdil o ňom, že predstavuje autoritu, u ktorej by som hádam mohol nájsť seriózne a prijateľné zdôvodnenie, prečo moderná veda neverí Darwinovej evolučnej teórii opierajúcej sa o náhodné mutácie, presnejšie prečo vraj uznáva mikroevolúciu, nie však už makroevolúciu. Keď som knihu po prvý raz uvidel, nebol som si istý, či ide o toho istého autora. Čitateľ mi potvrdil, že autor je ten istý, nepotvrdil mi však totožnosť knihy.

Pokračovať v čítaní „Recenzie zaujímavých diel“
Kategórie
Pravda a viera

Hodnota historických svedectiev

Veľmi nerád to hovorím, ale je to tak: historickými svedectvami nemožno dokázať, že kedykoľvek v histórii došlo k neuveriteľným, nezvyčajným, senzačným udalostiam, ktoré sa dnes nestávajú a ktoré odporujú našim základným poznatkom o prírode. Je to smutné, ale vyplýva z toho aj to, že ani existenciu zázrakov, o ktoré sa opiera kresťanská viera, najmä zázraku Kristovho vzkriesenia, nemožno historicky dosvedčiť. Správne preto konajú tí kresťania, ktorí iba veria, že k takým udalostiam došlo a netrápia sa dôkazmi, dokladmi, či svedectvami.

Pokračovať v čítaní „Hodnota historických svedectiev“