Náboženstvo a morálka

Bertrand Russell (1952)

---

Mnohí ľudia nám hovoria, že bez viery v boha nemôže byť človek šťastný ani cnostný. Pokiaľ ide o cnosť, môžem hovoriť iba z pozorovania, nie z osobnej skúsenosti. Pokiaľ ide o šťastie, ani skúsenosti ani pozorovania ma nepriviedli k názoru, že veriaci sú v priemere šťastnejší, alebo nešťastnejší než neveriaci. Je zvykom hľadať „veľké“ dôvody pre nešťastie, pretože je ľahšie byť hrdým, ak môžeme svoju biedu pripísať nedostatku viery, než keď ju máme vysvetľovať stavom svojej pečene. Pokiaľ ide o morálku, veľa záleží na tom, ako tento pojem chápeme. Ja sám považujem za dôležité cnosti láskavosť a inteligenciu. Inteligencii prekáža každé vierovyznanie, bez ohľadu na to, aké je; a láskavosti prekáža viera v hriech a trest (táto viera, mimochodom, je jediná, ktorú sovietska vláda prevzala z pravoslávneho kresťanstva).

Je mnoho praktických spôsobov, akými sa tradičná morálka dostáva do konfliktu s tým, čo je spoločensky želateľné. Jedným z nich je prevencia pohlavných chorôb. Dôležitejším je obmedzovanie populácie. Pokroky medicíny spôsobili, že táto téma sa stala takou závažnou ako nikdy predtým. Ak národy a rasy, ktoré sú ešte stále také plodné ako boli Angličania pred sto rokmi, nezmenia v tomto ohľade svoje správanie, ľudstvo nečaká iná perspektíva než vojna a bieda. To je známe každému inteligentnému študentovi, ale neuznávajú to teologickí dogmatici.

Neverím, že by rozpad dogmatickej viery mohol mať iné, než pozitívne následky. Pripúšťam samozrejme, že nové systémy dogiem, ako dogmy nacistov a komunistov, sú ešte horšie než staré systémy, lenže tie nové by nikdy neovládli ľudské mysle, keby sa im ortodoxné dogmatické zvyky nevštepovali už v mladosti. Stalinov jazyk je plný spomienok na teologický seminár, v ktorom bol vychovávaný. Svet nepotrebuje dogmy, ale postoj vedeckého skúmania, spojený s vierou, že utrpenie miliónov nie je želateľné, či už ho spôsobuje Stalin alebo božstvo, aké si predstavujú veriaci.

Zdroj: Bertrand Russell, Why I am not a Christian, Routledge, London 1996, str. 162 – 163.

Preložil Adam Roman