Cieľom tejto stránky je diskusia o niektorých otázkach vedy a viery a ich vzájomného vzťahu. Diskusia však môže byť zmysluplná iba vtedy, ak je nám úplne jasné, o čom hovoríme. Preto na tomto mieste uvádzam súhrn definícií niektorých pojmov, o ktorých sa bude v ďalšom často hovoriť. Toho, komu je definícia určená, budem nazývať adresátom, toho, kto ju podáva, autorom. Za definíciu treba považovať vždy iba prvú vetu v každom odseku (vysádzanú tučne). To, čo nasleduje, je už môj komentár.
Mesiac: december 2005
Stručná „duchovná“ autobiografia
Veriaci čitatelia občas nechápu, aký hrozný zážitok môjho života ma mohol priviesť k strate viery a niekedy s významným podtónom vyjadrujú podozrenie, či ma k strate takého vzácneho pokladu neviedli akési záhadné traumatizujúce zážitky z detstva.
Posledný deň?
Raz ten deň príde. Bude mať dátum, svoje miesto v kalendári. Začne ránom, možno slnečným, možno zamračeným. Ľudia sa budú náhliť do práce, deti pobežia do školy, obchodníci budú otvárať svoje obchody, milenci sa budú tešiť na stretnutie. A ja možno budem vedieť, že sa ma ďalšie dni v kalendári už nebudú týkať. Možno budem spomínať na svoje detstvo, zrekapitulujem si svoj život: neprežil som ho najhoršie, skúsil som takmer všetko – väčšina mi môže závidieť. Budem chápať, že takto to musí raz skončiť a že som o tom vždy vedel, iba som na to nemyslel veľmi často.
Pokus o poviedku
Vlak sa pohol nečujne a bez varovania. Stĺpy stojace pri trati sa ho zľakli a začali od neho utekať. Ich beh sa neustále zrýchľoval, až sa z nich nakoniec stala neviditeľná kulisa, ktorú Anka už nedokázala sledovať. Nárazy na koľajnice rozkývali vagón z boka na bok a tento kolísavý pohyb začal mladú dievčinu uspávať. Zapadajúce slnko jej svietilo do očí a ona ich napokon zatvorila. Pritúlila sa ku mne a o chvíľu zadriemala.
Laureáti Nobelovej ceny o bohu
Veriaci pomerne často tvrdia, že niektorí významní vedci verili v boha. Pokiaľ tvrdia iba toto, hovoria v niektorých konkrétnych prípadoch pravdu. Napríklad Pascal, Newton aj Bolzano boli asi veriacimi v pravom význame tohto slova. Mnohí veriaci však takýto fakt uvádzajú ako argument v prospech viery, čo už predstavuje chybný argumentum ad hominem, ktorému venujem aj samostatný príspevok. Jeho podstatou je mylná predstava, že všetko, čo jeden človek tvrdí je pravda, alebo naopak lož: že ak je niekto schopný objaviť nové matematické pravdy, je pravdivé aj to, čo si myslí o viere. Skutočnosť však taká jednoduchá nie je.
Kde bolo, tam bolo, žil si raz na Slovensku istý Artúr Bolčo. Ničím významným sa od priemeru neodlišoval – ani len učiť sa mu nechcelo, rovnako ako ostatným Slovákom. Sudičky však rozhodli, že sa prihlási na vychýrenú Technickú univerzitu v Košiciach. I stalo sa tak: z Bolča sa stal riadny študent. Ibaže jeho nezáujem o štúdium bol priveľký, takže školu čoskoro opustil (zlé jazyky hovoria, že pre neprospech). Za toho krátkeho pôsobenia ho zaujala iba jedna téma – Einsteinova teória relativity. A tá sa mu stalo osudnou, lebo len kvôli nej ho tam sudičky vyslali.