Rozhodol som sa doplniť túto stránku aj o diela iných autorov. Jeden z dôvodov je ten, že sa z diel významných osobností svetovej vedy a kultúry niekedy vytrhávajú izolované vety, a týmto citátom sa potom prisudzuje mimo kontextu celkom odlišný význam. Domnievam sa preto, že poslúžim čitateľom, ak im poskytnem celý kontext citátov známych osôb. Ďalším dôvodom je to, že mnohé z diel nie sú prístupné v slovenčine (ani v češtine).
Kategória: Antológia z diel iných autorov
Jacques Monod (1970)
Úryvok zo záverečnej kapitoly knihy Nutnosť a náhoda.
Z knihy Carl Sagan, Pale Blue Dot: A Vision of the Human Future in Space (Bledomodrá bodka: Vízia ľudskej budúcnosti v kozme), Random House, 1994.
Pozrite sa znovu na túto bodku. Táto bodka znamená „tu“. Znamená domov. Tá bodka, to sme my. Každý, koho máte radi, každý koho poznáte, každý o kom ste vôbec niekedy počuli, každá ľudská bytosť ktorá kedy jestvovala, prežila na nej svoj život. Všetky naše radosti a utrpenia, tisícky sebaistých náboženstiev, ideológií a ekonomických doktrín, každý lovec a zberač, každý hrdina a zbabelec, každý tvorca a ničiteľ civilizácie, každý kráľ a roľník, každá milenecká dvojica, každá matka a otec, nádejné dieťa, vynálezca a bádateľ, každý učiteľ morálky, každý skorumpovaný politik, každá filmová „hviezda“, každý „najvyšší vodca“, každý svätec a hriešnik v histórii nášho druhu žil tam – na zrnku prachu zavesenom v slnečnom lúči.
Robert G. Ingersoll (1894)
Poznámka prekladateľa: O Ingersollovi som sa po prvý raz v živote dozvedel úplnou náhodou v januári 2003. Tým viac som bol prekvapený zistením, že autorov temperamentný prístup k náboženstvu je veľmi blízky môjmu. Pocítil som až akési sklamanie z toho, že som písal o tom, čo Ingersoll popísal už pred viac než sto rokmi. Ale keď som sa začítal do eseje O svätej Biblii, pochopil som, že je tu predsa len rozdiel. Ingersoll nie je až taký pedantný ako ja, mnohým tvrdeniam Biblie nerozumie, niektoré jej texty tendenčne skresľuje kvôli väčšiemu efektu. Výsledné vyznenie je však rovnaké, k akému dospievam aj ja. Dlho som rozmýšľal, či toto dielo preložiť, alebo nie. Je predsa len dosť staré – ale čo už môže byť na názoroch na taký starý text, akým je Biblia, nové? Keď ma všetci známi ubezpečili, že táto esej nebola ešte nikdy preložená do slovenčiny ani češtiny, rozhodol som sa pustiť do prekladu – prinajmenšom z úcty k autorovi a ako ilustráciu toho, ako málo sa vo vzťahu medzi rozumom a vierou za sto rokov zmenilo.
Pokúsil som sa preklad v niečom aj vylepšiť. Tam, kde ma to nestálo veľa námahy, doplnil som odkazy na presné miesta citátov z Biblie, aby som čitateľom uľahčil overenie, či sa tieto texty v Biblii naozaj nachádzajú. Autor takéto odkazy neuvádza ani na jedinom mieste. Vyžadovalo si to však neustále hľadať v konkordancii a pochybujem, že veriaci toto moje úsilie ocenia. Preto som tieto doplnky nerobil dôsledne. Biblia pre mňa nie je zasa až tak dôležitý text, aby som sa kvôli nej toľko namáhal. Ale na pár miestach som to urobil hlavne preto, aby som nemusel biblický text prekladať z Ingersollovej angličtiny, ale aby som použil preklady, ktoré som mal poruke. Dúfam len, že to nebola celkom zbytočná námaha.
Robert Green Ingersoll (1833 – 1899) je dnes príliš málo známy. Bol však popredným rečníkom a autorom politických prejavov Ameriky konca 19. storočia – azda najznámejším Američanom po občianskej vojne.
Narodil sa roku 1833 v mestečku Dresden, štátu New York. Jeho otec bol presbyteriánskym pastorom, ktorý často menil fary. Do verejného života vstúpil Ingersoll v meste Peoria, Illinois, ako generálny prokurátor. Politicky bol prívržencom republikánov, pokračovateľov Lincolnovej strany a v tých časoch hlásateľov pokroku. Ingersollov elektrizujúci hlas z neho čoskoro urobil najvyhľadávanejšieho rečníka v prospech republikánskych kandidátov a káuz. Aj jeho právnická kariéra bola skvelá. Úspešne viedol obhajobu dvoch mužov falošne obvinených v jednom z najkontroverznejších, politicky motivovaných procesov konca 19. storočia (Star Route Scandal).
Skutočnú slávu mu však priniesla jeho súkromná rečnícka kariéra. Prešiel Spojené štáty krížom-krážom a prednášal pred preplnenými hľadiskami o rozmanitých témach: od Shakespeara po renesanciu, od vedy po náboženstvo. V dobách, kedy rečníctvo bolo prevládajúcou formou verejnej zábavy, Ingersoll sa stal neprekonateľným kráľom amerických rečníkov. Bol priateľom prezidentov, literárnych gigantov ako Mark Twain, kapitánov priemyslu ako Andrew Carnegie, a vedúcich postáv umenia. Milovali ho tiež reformátorky ako Elizabeth Cady Stantonová. Iní Američania sa považovali za jeho nepriateľov. Neľútostne kritizoval náboženské právo tých dôb. Bol jedným z prvých popularizátorov Charlesa Darwina a neúnavným advokátom vedy a rozumu. Navyše bojoval za práva žien a Afroameričanov.
Ingersoll tiež velebil cnosti rodiny a domáceho krbu. A vždy konal to, čo kázal. Dobové zdroje hovoria, že si užíval takmer idylickú pohodu rodinného života. Jeho protivníci často upadali do zúfalstva v márnej snahe nájsť čokoľvek kompromitujúce v jeho osobnom živote.
O plodnosti Ingersolla ako autora svedčí celkom výrečne úplný zoznam jeho diel.
Niekto by už mal konečne povedať pravdu o Biblii. Kazatelia sa na to neodvážia, lebo by ich vyhnali z kazateľníc. Profesori na vysokých školách sa neodvážia, lebo by prišli o svoje platy. Politici sa neodvážia. Prehrali by vo voľbách. Vydavatelia sa neodvážia. Stratili by predplatiteľov. Obchodníci sa neodvážia, lebo by mohli stratiť zákazníkov. Módni návrhári sa neodvážia z obavy, že by stratili modelky. Dokonca ani úradníci sa neodvážia, lebo by mohli stratiť zamestnanie. A tak som si povedal, že to urobím sám.
Richard Dawkins (2000)
Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tomto odkaze.
Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijak korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť.
Richard Dawkins je profesorom Verejného pochopenia vedy na Oxfordskej univerzite. Je autorom mnohých kníh, vrátane medzinárodných bestsellerov „Sebecký gén“ (The Selfish Gene), „Slepý hodinár“ (The Blind Watchmaker), a „Výstup na horu nepravdepodobnosti“ (Climbing Mount Improbable).
Steven Weinberg (2000)
Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tomto odkaze.
Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijako korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť.
Steven Weinberg je teoretický fyzik na University of Texas v Austine. Za svoje práce v teórii slabých a elektromagnetických interakcií získal Nobelovu cenu vo fyzike. Je autorom bestsellerov „Prvé tri minúty“ (o veľmi ranom vesmíre), a „Sny o konečnej teórii“ (o hľadaní jednotnej fyzikálnej teórie).
Bertrand Russell (1954)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 23-31. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Dve časti tejto eseje vyšli pôvodne v štokholmských novinách Dagens Nyheter 9. a 11. novembra 1954.
Bertrand Russell (1952)
Mnohí ľudia nám hovoria, že bez viery v boha nemôže byť človek šťastný ani cnostný. Pokiaľ ide o cnosť, môžem hovoriť iba z pozorovania, nie z osobnej skúsenosti. Pokiaľ ide o šťastie, ani skúsenosti ani pozorovania ma nepriviedli k názoru, že veriaci sú v priemere šťastnejší, alebo nešťastnejší než neveriaci. Je zvykom hľadať „veľké“ dôvody pre nešťastie, pretože je ľahšie byť hrdým, ak môžeme svoju biedu pripísať nedostatku viery, než keď ju máme vysvetľovať stavom svojej pečene. Pokiaľ ide o morálku, veľa záleží na tom, ako tento pojem chápeme. Ja sám považujem za dôležité cnosti láskavosť a inteligenciu. Inteligencii prekáža každé vierovyznanie, bez ohľadu na to, aké je; a láskavosti prekáža viera v hriech a trest (táto viera, mimochodom, je jediná, ktorú sovietska vláda prevzala z pravoslávneho kresťanstva).
Bertrand Russell (1872 – 1970), významný britský filozof, logik, matematik a spisovateľ, patrí medzi najznámejších ateistov. Slovenské preklady niektorých z jeho esejí som uverejnil na tejto stránke (čitateľom dobromyseľne odporúčam svoju „najmilšiu“). Veriacim zvlášť kole oči to, že za svoje literárne dielo dostal Russell v roku 1950 Nobelovu cenu za literatúru. Jeho literárny štýl nesie na sebe všetky známky povestného suchého britského humoru, vyznačujúceho sa uštipačnosťou, iróniou, či brilantnou pointou. Preto sú jeho sentencie štandardnou súčasťou „výrokov slávnych osobností“. Pre potešenie návštevníkov som vybral a preložil niektoré z citátov, ktoré sa nachádzajú na jednej internetovej stránke.
Bertrand Russell (1947)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 18 – 22. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Rozhlasová prednáška z 20. 5. 1947 v relácii BBC „V čo verím?“