Bertrand Russell (1930)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 2/1998, str. 3 – 19. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Kategória: Antológia z diel iných autorov
Bertrand Russell (1927)
Rastislav Škoda
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Toto prvé číslo Zošitov obsahuje tri z esejí Bertranda Russella s nasledujúcim predhovorom a poznámkami.
Msgr. Viktor Trstenský – pápežský prelát (2001)
Poznámka prepisovateľa: V [hranatých] zátvorkách uvádzam svoje vlastné komentáre k textu. Slúžia mi zatiaľ hlavne na lokalizáciu miest, ktoré chcem neskôr komentovať. V konečnom znení väčšinu z nich odstránim.
Kategórie
Etika genómu
James Watson (20. 9. 2000)
James Watson získal Nobelovu cenu v roku 1962 spolu s Francisom Crickom a Maurice Wilkinsom za objavenie štruktúry DNA tvaru dvojitej skrutkovice. V rokoch 1989 až 1992 bol tiež prvým riaditeľom Národného centra pre výskum genómu (NCGR), ktorý bol súčasťou Národnému ústavu zdravia (NIH).
Steven Weinberg (1999)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 29/2002, str. 3 – 9. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Tento článok pochádza z prednášky na „Konferencii o kozmickom dizajne“, konanej vo Washingtone v apríli 1999, organizovanej Americkou spoločnosťou pre napredovanie vedy. Po prvý raz bol uverejnený v The New York Review of Books, 1999, a potom pretlačený v The Best American Science Writing 2000 a The Best American Essays 2000. Vyjde aj v knihe Face up (Tvárou v tvár), zbierke autorových starších prác, ktorá vyjde na jeseň 2001 vo vydavateľstve Harvard University Press.
Keby niekde malo byť vidieť rukopis dizajnéra, bolo by to v základných princípoch, v prírodných zákonoch. Ale napriek niektorým tvrdeniam sa prírodné zákony ukazujú byť vonkoncom neosobné a bez akéhokoľvek osobitného vzťahu k životu. Aj tak sú však pri pokuse čo aj len čiastočne vysvetliť svet fyzici v lepšom postavení ako náboženstvo.
Požiadali ma, aby som komentoval tému, či vesmír vykazuje znaky svedčiace v prospech toho, že bol niekym zámerne navrhnutý. Nevidím možnosť hovoriť o tejto téme aspoň bez neurčitej predstavy o tom, aký by mal byť tento dizajnér. Každý možný vesmír sa totiž dá vysvetliť ako dielo nejakého dizajnéra. Aj vesmír, ktorý by bol úplne chaotický a bez akýchkoľvek zákonov alebo pravidelností, by sa dal považovať za navrhnutý – nejakým idiotom.
Albert Einstein (1941)
Poznámka prekladateľa: V [hranatých] zátvorkách uvádzam svoje vlastné komentáre k textu.
Nebolo by ťažké dohodnúť sa na tom, čo rozumieme pod vedou. Veda predstavuje stáročia staré snaženie uviesť pomocou systematického premýšľania vnímané javy sveta do čo možno najdôkladnejšej súvislosti. Stručne povedané, veda predstavuje pokus rekonštruovať jestvujúci svet pomocou jeho konceptualizácie. Keď sa však pýtam sám seba, čo je náboženstvo, neviem nájsť odpoveď tak ľahko. A ešte aj potom, keď nájdem odpoveď, ktorá by ma mohla v danej chvíli uspokojiť, zostávam stále presvedčený, že nikdy a za žiadnych okolností nebudem môcť čo i len trochu zhrnúť myšlienky všetkých tých, ktorí nad touto otázkou seriózne uvažovali.
Alexis Carrel (1935)
Okrem objavu tepenného stehu položil Alexis Carrel (1873 – 1944) aj základy kultivácie tkanív in vitro: udržal pri živote tkanivo slepačieho srdca mimo tela vyše 20 rokov (v špeciálnom, ním objavenom živnom roztoku) a jeho meno dodnes nesú mnohým biológom dobre známe Carrelove nádoby. Svojimi prácami otvoril cestu k transplantácii orgánov, k liečbe rozsiahlych popálenín rozmnožením vlastnej kože pacienta mimo jeho tela. Preložil som niekoľko odstavcov z jeho bývalého svetového bestsellera Človek, tvor neznámy (preloženého do 19 jazykov), len aby som ilustroval, že aj človek ocenený najvyššou vedeckou poctou, človek obetujúci celý svoj život v prospech ľudstva, môže mať názory, ktoré nás môžu privádzať do rozpakov. Bol by som rád, ak by čitateľ na tomto príklade pochopil, že veľmi rozšírený názor, podľa ktorého kladný postoj laureáta Nobelovej ceny voči náboženstvu možno použiť ako dôkaz pravdivosti náboženskej viery, je chybný argumentum ad hominem. Prosím čitateľa, aby si nezaujate prečítal nasledujúce odstavce a usúdil, či so všetkým tu napísaným súhlasí. Nič viac nežiadam. Tu sú citáty:
Richard Dawkins (1999)
Konvergujú náboženstvo a veda? Nie.
Jestvujú moderní vedci, ktorých slová znejú religiózne, ale ktorých viera sa po podrobnejšej analýze javí ako totožná s vierou ostatných vedcov, ktorí sami seba nazývajú ateistami. Lyrická kniha Ursuly Goodenoughovej, The Sacred Depths of Nature (Posvätné hlbiny prírody), sa predáva ako náboženská kniha, na zadnej obálke ju odporúčajú teológovia a jej kapitoly sú voľne popretkávané modlitbami a zbožnými meditáciami.
Richard Dawkins (1998)
Neúprimne zaliečavý úvodník britských novín The Independent nedávno vyzýval k zmiereniu medzi vedou a „teológiou“. Poznamenal, že „ľudia chcú vedieť čo najviac o svojom pôvode“. Určite verím, že chcú, ale čo preboha ich vedie k tomu, aby si mysleli, že teológia im povie niečo užitočné na túto tému?