Vo veku štrnástich rokov, ešte ako veriaci, som si dal záväzok, že prečítam celé Sväté písmo. Veď je hádam povinnosťou veriaceho poznať základný posvätný text svojej viery! Keďže som Nový zákon vtedy už veľmi dobre poznal, môj záväzok sa týkal len Zákona starého. A tak som sa s chuťou a mladíckym nadšením pustil do čítania.
Polemikou s veriacimi sa ochotnícky zaoberám dosť dlho a získal som v tejto činnosti celkom slušné skúsenosti. Spočiatku som postupoval veľmi amatérsky a vyvracal som každý predložený argument.
Ľudský duševný život možno schematicky rozdeliť na cítenie a myslenie. Toto delenie, i keď nie je nijak zvlášť presné, má svoj veľký význam, pretože nám pomáha vysvetliť mnohé veci. Cítenie je fylogeneticky staršia zložka nášho duševného života, ktorú máme spoločnú takmer so všetkými cicavcami, a určite so všetkými primátmi. S myslením sme však tu na Zemi asi úplne sami. V tom, ale len v tom zmysle, je myslenie čosi vyššie, hodnotnejšie, lebo z nás robí ľudí. Netreba ho však vždy a všade preceňovať, rovnako ako netreba podceňovať emócie. Myšlienky i emócie v našom živote hrajú svoju nenahraditeľnú úlohu, robia z neho krásny príbeh, ktorý hodno žiť.