Kde bolo, tam bolo, žil si raz na Slovensku istý Artúr Bolčo. Ničím významným sa od priemeru neodlišoval – ani len učiť sa mu nechcelo, rovnako ako ostatným Slovákom. Sudičky však rozhodli, že sa prihlási na vychýrenú Technickú univerzitu v Košiciach. I stalo sa tak: z Bolča sa stal riadny študent. Ibaže jeho nezáujem o štúdium bol priveľký, takže školu čoskoro opustil (zlé jazyky hovoria, že pre neprospech). Za toho krátkeho pôsobenia ho zaujala iba jedna téma – Einsteinova teória relativity. A tá sa mu stalo osudnou, lebo len kvôli nej ho tam sudičky vyslali.
Značka: demagógia
Strobelova „Kauza Kristus“
Po dlhej dobe som (opäť raz) podľahol naliehaniu čitateľov a kúpil som si (za 325 Sk ≅ 10,79 €) ďalšie dielo nestora americkej kresťanskej apologetiky, Lee Strobela, Kauza Kristus, ktorého preklad sa na zbožnom Slovensku dožil už druhého vydania (Porta Libri, Bratislava 2003). V tej istej predajni som si všimol aj menej nápadné dielo, Viliam Apfel, Čas pekelných ohňov, Rak, Budmerice 2001 (149 Sk ≅ 4,95 €)) a tiež som si ho kúpil – kvôli podtitulu Procesy s bosorkami na Slovensku (1506 – 1766). Veriaci kresťania sa, dúfam, nepohoršia, keď poviem, že ak som z predajne vyšiel akurát s tými dvomi knihami, vidím v tom povestný „prst boží“.
Náboženské zlo
Je načase odpovedať na otázku, ktorú mi občas čitatelia kladú: prečo vlastne „bojujem“ proti náboženstvu. Stručná odpoveď je taká, že proti náboženstvu prakticky nič nemám. Je to ideológia deklarujúca názory, ktorých pravdivosť nevie nikto dokázať a preto ma na nej irituje nanajvýš sebaistota, s akou ideológovia všetkých možných náboženstiev vyhlasujú svoje presvedčenie za „pravdu“. Tento aspekt náboženskej viery musím, samozrejme, už z princípu kritizovať. Kritizujem aj pokrytectvo prevažnej väčšiny teistov a ich povýšenectvo voči ateistom. Keby však robili iba to, mohol by som sa nad ich názormi i správaním súcitne usmievať: veď hlupákov, ktorí nevedia rozlíšiť pravdu od želania, a povýšených pokrytcov je na svete väčšina. Keby byť teistom znamenalo iba čomusi iracionálnemu veriť, prečo by ma to malo trápiť?
John Polkinghorne: Věda a teologie
Táto kniha, ktorú som kúpil v predajni „Dobrá kniha“ za 291 Sk [≈ 11,22 €] (vydalo ju Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 2002), na mňa urobila zatiaľ najlepší dojem zo všetkých diel veriacich vedcov, ktoré som prečítal. Fyzik a teológ v jednej osobe v nej veľmi kultivovane, prístupne a jasne, bez akýchkoľvek náznakov fundamentalizmu, popisuje podstatu vzťahu vedy a viery. Povedal som si, že ak by ma o opodstatnenosti kresťanstva mal niekto presvedčiť, bude to určite on. Veď posúďte sami jeho otvorenosť:
„Bible nepochybně obsahuje pravdy o Bohu; nepochybně přivedla mnoho lidí k duchovně hlubokému životu a k velmi velkorysým činům… Avšak obsahuje také málo povznášející materiál, kde se mluví o aktech genocidy, prezentovaných jako boží příkazy, o pomstychtivých kletbách nad nepřáteli, o sadistických symbolech věčného mučení.
Adekvátní a čestný přístup k bibli musí brát v úvahu všechny tyto rysy…
Ježíš byl potulný neoficiální učitel, prorok a divotvůrce v pohraniční provincii ňímské říše. V soudobých sekulárních dějinách nezanechal prakticky žádné stopy. Jeho význam je právě v jeho tvrzení, že je v něm jedinečným způsoben přítomen Bůh…
Tak jako Newton musí ustoupit Einsteinovi a Bohrovi, tak existuje posun paradigmatu mezi ranými izraelskými kmeny s jejich místním božstvem JHVH, a pozdějším poznáním jediného Pána celé země, který chce spásu všech lidí.“ (str. 118 – 119)
FORMA
Táto kniha ma milo prekvapila autorovou otvorenosťou, jasnosťou a – zdá sa – aj serióznosťou. Autor sa nepokúša podvádzať ani klamať, čo je u apologétov kresťanstva vlastnosť pomerne zriedkavá. Otvorene pripúšťa, že to, čo hovorí o viere, sú naozaj iba dohady. Formálne sa to prejavuje okrem iného tým, že väčšinu svojich tvrdení formuluje podmieňovacím spôsobom, napríklad: „Je-li Ježíš více než člověk, pak je možné, že nebyl vázán smrtí; vstal-li Ježíš z mrtvých, pak je možné, že je více než pouhý člověk.“ V kľúčových momentoch sa však aj on uchyľuje ku kategorickým vyhláseniam, ale robí tak naozaj zriedkavo a bez akéhokoľvek pokusu o zahmlievanie. Jednoducho, v jeho prípade je čitateľovi úplne jasné, čo treba považovať za vedecky overenú pravdu, a čo iba za autorovu hypotézu.
Strobelova „Kauza viera“
Aj knihu Lee Strobel, Kauza viera (Porta libri, Bratislava 2002), používal jeden čitateľ ako zdroj všetkých argumentov proti mojim názorom a do omrzenia ma vyzýval, aby som si ju prečítal. Pripadalo mi to nakoniec tak, že ak si tú knihu prečítam, budem sa musieť ako ateista odmlčať, a spočiniem v Pánovom náručí. Preto som si ju nakoniec, nečakajúc samozrejme nič dobré, kúpil (za 325 Sk ≅ 12,46 €).
Recenzie zaujímavých diel
Občas sa mi dostane do rúk zaujímavá kniha, či článok, ktoré ma milo, či nepríjemne prekvapia. Rád by som sa k nim stručne vyjadril a preto som vytvoril túto stránku, na ktorej budem príležitostne uverejňovať svoje dojmy a postrehy. Občas tu budem odpovedať aj na návrhy čitateľov týkajúce sa literatúry.
Jean Vague: Aurora nad brodom Iaboka – História človeka, história ľudí
J + K Nemšová 1999
Na autora s vágnym menom Jean Vague ma viackrát upozorňoval jeden z účastníkov diskusného fóra (s prezývkou Šašo) a tvrdil o ňom, že predstavuje autoritu, u ktorej by som hádam mohol nájsť seriózne a prijateľné zdôvodnenie, prečo moderná veda neverí Darwinovej evolučnej teórii opierajúcej sa o náhodné mutácie, presnejšie prečo vraj uznáva mikroevolúciu, nie však už makroevolúciu. Keď som knihu po prvý raz uvidel, nebol som si istý, či ide o toho istého autora. Čitateľ mi potvrdil, že autor je ten istý, nepotvrdil mi však totožnosť knihy.
Náboženská morálka
Všimnime si starozákonnú morálnu (či trestnoprávnu?) zásadu: „Kto svojmu súkmeňovcovi spôsobil úraz, nech sa i jemu spraví tak, ako on urobil: zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aký úraz spôsobil, taký nech sa mu odplatí!“ (Lv 24, 19 – 20). Táto zásada sa v Starom zákone spomína najmenej trikrát.
Prírodné a umelé
Po roku 1989 zaplavili našu krajinu „prírodné“ lieky proti všetkým neduhom, ktorých výrobcovia deklarujú ich takmer univerzálny účinok. Vyhoveli tým ľudovej túžbe po prírodných, nie „umelých“ liekoch. Analýza tohoto javu a názorov, ktoré ho podporujú, ukazuje ďalší aspekt bezbrehej ľudskej hlúposti, a preto je vhodná pre túto stránku.