Značka: náboženstvo

Kategórie
Prílohy

O náboženstve menej vážne

Tento článok nie je určený nedotklivým veriacim, preto im ho neodporúčam čítať. Ak ho však napriek tomu čítať budú, nech berú na vedomie, že tak konajú na vlastnú zodpovednosť a nech sa nesťažujú, že som ich urazil.

„Keby boh žil na zemi, ľudia by mu porozbíjali okná.“
Židovské porekadlo z Haliče

Napadlo mi, že príliš vážne úvahy, ktorými sa tu zaoberám, by bolo hádam vhodné odľahčiť trochu nezáväznejšími myšlienkami. Preto pripájam aj zopár veselších pohľadov na otázky, ktoré sú stredobodom záujmu tejto stránky.

Pokračovať v čítaní „O náboženstve menej vážne“
Kategórie
Úvod

Definície dôležitých pojmov

„Nech je vaša reč: áno – áno; nie – nie; lebo čo je nad to, je od zlého.“

Mt 3, 37

Cieľom tejto stránky je diskusia o niektorých otázkach vedy a viery a ich vzájomného vzťahu. Diskusia však môže byť zmysluplná iba vtedy, ak je nám úplne jasné, o čom hovoríme. Preto na tomto mieste uvádzam súhrn definícií niektorých pojmov, o ktorých sa bude v ďalšom často hovoriť. Toho, komu je definícia určená, budem nazývať adresátom, toho, kto ju podáva, autorom. Za definíciu treba považovať vždy iba prvú vetu v každom odseku (vysádzanú tučne). To, čo nasleduje, je už môj komentár.

Pokračovať v čítaní „Definície dôležitých pojmov“
Kategórie
Morálka

Posledný deň?

Raz ten deň príde. Bude mať dátum, svoje miesto v kalendári. Začne ránom, možno slnečným, možno zamračeným. Ľudia sa budú náhliť do práce, deti pobežia do školy, obchodníci budú otvárať svoje obchody, milenci sa budú tešiť na stretnutie. A ja možno budem vedieť, že sa ma ďalšie dni v kalendári už nebudú týkať. Možno budem spomínať na svoje detstvo, zrekapitulujem si svoj život: neprežil som ho najhoršie, skúsil som takmer všetko – väčšina mi môže závidieť. Budem chápať, že takto to musí raz skončiť a že som o tom vždy vedel, iba som na to nemyslel veľmi často.

Pokračovať v čítaní „Posledný deň?“
Kategórie
Príklady

Ako Bolčo Einsteina porazil – pavedecká rozprávka

Kde bolo, tam bolo, žil si raz na Slovensku istý Artúr Bolčo. Ničím významným sa od priemeru neodlišoval – ani len učiť sa mu nechcelo, rovnako ako ostatným Slovákom. Sudičky však rozhodli, že sa prihlási na vychýrenú Technickú univerzitu v Košiciach. I stalo sa tak: z Bolča sa stal riadny študent. Ibaže jeho nezáujem o štúdium bol priveľký, takže školu čoskoro opustil (zlé jazyky hovoria, že pre neprospech). Za toho krátkeho pôsobenia ho zaujala iba jedna téma – Einsteinova teória relativity. A tá sa mu stalo osudnou, lebo len kvôli nej ho tam sudičky vyslali.

Pokračovať v čítaní „Ako Bolčo Einsteina porazil – pavedecká rozprávka“
Kategórie
Úvod

Modlitba ateistu

V sobotný podvečer 9. 4. 2005 som sa vybral na dvojhodinovú cestu autom — sám. Manželku som nechal na chalupe, kam sme odviezli sezónne ošatenie a rôzne nepotrebné predmety, a uviedol som do činnosti zásobovanie chalupy vodou. Domov som sa ponáhľal preto, lebo ma tam čakal nedoladený simulačný program a ja som sa nevedel dočkať jeho dokonalého chodu. Cesta v lúčoch zapadajúceho slnka bola príjemná a premýšľal som o udalostiach uplynulého týždňa.

Pokračovať v čítaní „Modlitba ateistu“
Kategórie
Recenzie

Strobelova „Kauza Kristus“

Po dlhej dobe som (opäť raz) podľahol naliehaniu čitateľov a kúpil som si (za 325 Sk ≅ 10,79 €) ďalšie dielo nestora americkej kresťanskej apologetiky, Lee Strobela, Kauza Kristus, ktorého preklad sa na zbožnom Slovensku dožil už druhého vydania (Porta Libri, Bratislava 2003). V tej istej predajni som si všimol aj menej nápadné dielo, Viliam Apfel, Čas pekelných ohňov, Rak, Budmerice 2001 (149 Sk ≅ 4,95 €)) a tiež som si ho kúpil – kvôli podtitulu Procesy s bosorkami na Slovensku (1506 – 1766). Veriaci kresťania sa, dúfam, nepohoršia, keď poviem, že ak som z predajne vyšiel akurát s tými dvomi knihami, vidím v tom povestný „prst boží“.

Pokračovať v čítaní „Strobelova „Kauza Kristus““
Kategórie
Príklady

Hudba a náboženstvo

Už veľmi dávno som si všimol, že mnohých partnerov v diskusii irituje, keď hovorím o sebe – samozrejme najmä vtedy, keď hovorím o sebe čosi pozitívne: vysvetľujú si to ako moju bezuzdnú pýchu. V skutočnosti na to mám jediný dôvod: seba poznám najlepšie a nechápem prečo by som si mal vymýšľať príhody iných ľudí, keď žiadna fantázia neprekoná to, čo som okúsil na vlastnej koži.

Pokračovať v čítaní „Hudba a náboženstvo“
Kategórie
Pravda a viera

Zmysel zmyslu

V diskusii s veriacimi sa človek často stretáva s pojmom „zmysel“. J. Polkinghorne sa napríklad pýta: „Mají dějiny kosmu… nějaký smysl, anebo se věci jen tak dějí ve světě, který nemá žádný konečný cíl?“ J. Krempaský sa pýta: „Prečo je vesmír taký, aký je?“ a Katechizmus katolíckej cirkvi zdôrazňuje v kapitole o stvorení, že „nejde len o to, aby sa vedelo, kedy a ako skutočne vznikol vesmír, ani kedy sa objavil človek, ale skôr o to, aby sa zistilo, aký je zmysel tohto vzniku: či ho riadi náhoda, slepý osud, anonymná nevyhnutnosť, alebo transcendentná, rozumová a dobrá Bytosť, ktorá sa volá Boh.“ (KKC § 284).

Pokračovať v čítaní „Zmysel zmyslu“
Kategórie
Recenzie

John Polkinghorne: Věda a teologie

Táto kniha, ktorú som kúpil v predajni „Dobrá kniha“ za 291 Sk [≈ 11,22 €] (vydalo ju Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 2002), na mňa urobila zatiaľ najlepší dojem zo všetkých diel veriacich vedcov, ktoré som prečítal. Fyzik a teológ v jednej osobe v nej veľmi kultivovane, prístupne a jasne, bez akýchkoľvek náznakov fundamentalizmu, popisuje podstatu vzťahu vedy a viery. Povedal som si, že ak by ma o opodstatnenosti kresťanstva mal niekto presvedčiť, bude to určite on. Veď posúďte sami jeho otvorenosť:

„Bible nepochybně obsahuje pravdy o Bohu; nepochybně přivedla mnoho lidí k duchovně hlubokému životu a k velmi velkorysým činům… Avšak obsahuje také málo povznášející materiál, kde se mluví o aktech genocidy, prezentovaných jako boží příkazy, o pomstychtivých kletbách nad nepřáteli, o sadistických symbolech věčného mučení.

Adekvátní a čestný přístup k bibli musí brát v úvahu všechny tyto rysy…

Ježíš byl potulný neoficiální učitel, prorok a divotvůrce v pohraniční provincii ňímské říše. V soudobých sekulárních dějinách nezanechal prakticky žádné stopy. Jeho význam je právě v jeho tvrzení, že je v něm jedinečným způsoben přítomen Bůh…

Tak jako Newton musí ustoupit Einsteinovi a Bohrovi, tak existuje posun paradigmatu mezi ranými izraelskými kmeny s jejich místním božstvem JHVH, a pozdějším poznáním jediného Pána celé země, který chce spásu všech lidí.“ (str. 118 – 119)

FORMA

Táto kniha ma milo prekvapila autorovou otvorenosťou, jasnosťou a – zdá sa – aj serióznosťou. Autor sa nepokúša podvádzať ani klamať, čo je u apologétov kresťanstva vlastnosť pomerne zriedkavá. Otvorene pripúšťa, že to, čo hovorí o viere, sú naozaj iba dohady. Formálne sa to prejavuje okrem iného tým, že väčšinu svojich tvrdení formuluje podmieňovacím spôsobom, napríklad: „Je-li Ježíš více než člověk, pak je možné, že nebyl vázán smrtí; vstal-li Ježíš z mrtvých, pak je možné, že je více než pouhý člověk.“ V kľúčových momentoch sa však aj on uchyľuje ku kategorickým vyhláseniam, ale robí tak naozaj zriedkavo a bez akéhokoľvek pokusu o zahmlievanie. Jednoducho, v jeho prípade je čitateľovi úplne jasné, čo treba považovať za vedecky overenú pravdu, a čo iba za autorovu hypotézu.

Pokračovať v čítaní „John Polkinghorne: Věda a teologie“
Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Richard Dawkins v TV programe „Viera a rozum“

Richard Dawkins (2000)

Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tomto odkaze.

Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijak korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť.

Richard Dawkins je profesorom Verejného pochopenia vedy na Oxfordskej univerzite. Je autorom mnohých kníh, vrátane medzinárodných bestsellerov „Sebecký gén“ (The Selfish Gene), „Slepý hodinár“ (The Blind Watchmaker), a „Výstup na horu nepravdepodobnosti“ (Climbing Mount Improbable).

Pokračovať v čítaní „Richard Dawkins v TV programe „Viera a rozum““