Za vznik tejto logickej sondy do hlbín scholastického myslenia vďačím čitateľom tejto stránky, ale najmä aktívnym účastníkom diskusného fóra, ktoré je jej súčasťou. Bez ich prispenia by som sa nikdy nebol ani len dozvedel, že scholastické myslenie je ešte stále živé, že prežilo 30-ročnú aj storočnú vojnu, ba aj obe vojny svetové, že sa bez väčšej ujmy prenieslo cez zrušenie otroctva a nevoľníctva, objav krvného obehu, transplantáciu srdca, nepoškvrnené počatie cicavcov, lety kozmických sond mimo slnečnej sústavy, vznik matematickej logiky a gigahertzových počítačov, spektrálnu teóriu samoadjungovaných operátorov, Darwinovu teóriu evolúcie, rozšifrovanie genetického kódu, ba aj cez kvantovú mechaniku a relativistickú kozmológiu.
Značka: neexistencia
Dôkaz neexistencie boha
Čitatelia predchádzajúceho príspevku mi najčastejšie vyčítali, že som presvedčivo nevyvrátil povinnosť ateistov dokázať neexistenciu boha, i keď viem, že som to urobil.
Logika na internete
V snahe poznať mentalitu dnešných mladých veriacich ľudí sa občas zúčastňujem na rôznych diskusných kluboch.
„Odpovedz bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby sa nezdal múdrym sebe samému.“
Prís 26, 5
Existencia boha
Analyzujme základný problém všetkých sporov medzi veriacimi a neveriacimi – problém existencie boha. Východisko je celkom jednoduché, pretože sú len dve možnosti: buď boh jestvuje, alebo nejestvuje. Ak niekto dokáže, že boh jestvuje, dokáže tým súčasne, že nie je pravda, že boh nejestvuje. Ak na druhej strane niekto dokáže, že boh nejestvuje, dokáže tým súčasne, že nie je pravda, že boh jestvuje. V jazyku logiky sa hovorí, že tieto dva dôkazy sú ekvivalentné, takže stačí dokázať len jedno z týchto tvrdení; netreba dokazovať jedno z nich, aj negáciu druhého. Stojíme teda pred jasne formulovanou otázkou: ktoré z dvoch tvrdení „boh jestvuje“, či „boh nejestvuje“ je pravdivé. Celkom inou otázkou je, ktoré tvrdenie sa ľahšie dá dokázať, a v sporoch je dôležité hlavne to, kto má čo dokazovať.
Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov.