Značka: prírodné vedy

Kategórie
Veda

Fyzika a kresťanstvo

„Úsilie pochopiť Vesmír je jednou z veľmi mála vecí, ktoré dvíhajú ľudský život trochu nad úroveň frašky a dávajú mu niečo z krásy tragédie.“
(Steven Weinberg, Prvé tri minúty.)

V predchádzajúcej eseji som sa venoval názorom slovenských kresťanských biológov na vzťah vedy a viery, vyjadrený v zborníku Kresťanstvo a biológia (KaB). Pozrime sa teraz na to, čo o vzťahu kresťanstva a vedy hovoria moji kolegovia, poprední slovenskí fyzici.

Zborník Kresťanstvo a fyzika (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktorý budem v ďalšom označovať ako KaF, obsahuje 18 príspevkov siedmich autorov, medzi ktorými počtom 10 príspevkov dominuje nestor slovenskej fyziky, prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. Všimnime si teda jeho pokus vniesť jasno do vzťahu vedy a teológie:

Pokračovať v čítaní „Fyzika a kresťanstvo“
Kategórie
Veda

Biológia a kresťanstvo

Keď som písal esej o vzťahu niektorých vedcov k viere, nevedel som o dvoch knihách, ktoré sa zaoberajú vzťahom vedy a viery – možno vtedy ešte ani neboli na svete. Určite by som ich pri koncipovaní eseje použil, pretože ich napísali akurát tí „ťažkotonážni“ vedci, ktorých som tam spomínal a názory ktorých som mal vtedy možnosť sledovať len na televíznej obrazovke, či v rozhlase. Ide o knihy s veľavravne sľubnými názvami Kresťanstvo a fyzika a Kresťanstvo a biológia (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktoré napísali „poprední slovenskí prírodovedci“, ako sa uvádza na obálke prvej z nich. V ďalšom ich budem skrátene označovať KaF a KaB a na ich príklade sa pokúsim zhodnotiť mieru objektívnosti s akou títo vedci posudzujú vzťah vedy a náboženstva. Nebudem čitateľa napínať a hneď na úvod prezradím, že moje výsledky budú veľmi kritické.

Pokračovať v čítaní „Biológia a kresťanstvo“
Kategórie
Veda

Pozoruhodný vzťah Maxa Plancka k náboženstvu

Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov.

Pokračovať v čítaní „Pozoruhodný vzťah Maxa Plancka k náboženstvu“